Na základe vedeckého výskumu bolo zistené, že nová zložka doplnku stravy s názvom ribóza alebo d-ribose zvyšuje ATP a tým zvyšuje energetické hladiny v organizme. Naše telo musí udržiavať svoju produkciu ATP (adenozíntrifosfát) na svojej najvyššej možnej úrovni pre maximálnu produkciu energie a maximálnu fyzickú výkonnosť. Táto dodávka ATP je absolútne nevyhnutná pre to, aby naše srdce a kostrové svaly mali všetku energiu, ktorú potrebujú na dosiahnutie maximálnej sily a vytrvalosti. Väčšina ľudí vie, že naše telo využíva ako zdroj energie glukózu a mastné kyseliny a práve tieto zdroje sú podstatné k udržaniu výroby vysoko energetických molekúl ATP. Nedávny výskum tiež potvrdzuje, že zásoby skutočných molekúl ATP sa počas cvičenia znižujú a môžu sa tak stať faktorom obmedzujúcim výkon, ako aj faktorom, ktorý predlžuje čas regenerácie energie po výkone.
Nová zložka doplnku stravy ribóza má zvyšovať ATP a energetické hladiny v organizme. Tento článok sa zaoberá niektorými štúdiami a faktami týkajúcimi sa ribózy, jej účinkami na ľudskú výkonnosť a jej použitím ako energetického doplnku. Ribóza sa v tele používa na výrobu molekúl ATP, tiež proteínov, DNA, RNA a iných nukleotidov. Preto je hlavným prínosom užívania ribózy udržiavanie a doplnenie hladín ATP molekúl v našom tele a sekundárny prínos ribózy priamo prispieva k produkcii energie.
Medzi najspoľahlivejších výrobcov Ribózy s garanciou kvality a dopingovej nezavadanosti patrí firma Reflex Nutrition. Preto odporúčame ich čistú formu D-ribózy.
AKO TO FUNGUJE?
Keď cvičíte, niektoré z ATP, ktoré vaše telo využíva pre energiu, sa stratí z vašich buniek a musí sa nahradiť. Ribóza je jediná zlúčenina, ktorú telo používa ako východiskový bod na nahradenie týchto molekúl produkujúcich energiu. Avšak produkcia ribózy v srdci a kostrových svaloch je pomalý proces a nemôže vždy držať krok so stratou energie počas ischémie (nedostatočný prietok krvi) alebo intenzívneho intenzívneho cvičenia. Za normálnych podmienok môže trvať niekoľko dní, kým sa úplne obnovia molekuly ATP, ktoré sú stratené v dôsledku ischémie spôsobenej chorobou alebo z intenzívneho cvičenia. Ribóza je produkovaná v tele z glukózy. Ale ako pri iných metabolitoch, ako je L-karnitín a kreatín, prijímanie ribózy môže obísť pomalé výrobné dráhy tela a viesť k produkcii molekúl ATP pri vyššej ako normálnej rýchlosti. Keď vedci skúmali vstrebávanie ribózy, ich výsledky naznačujú, že ribóza môže byť priamo použitá na obnovu molekúl produkujúcich energiu, pretože sú vyčerpané bunkami. Výsledkom je, že naše telo dokáže rýchlo obnoviť svoju dodávku ATP, čo umožní jeho maximálny výkon. Hoci srdcové a svalové bunky majú schopnosť vytvárať, recyklovať a šetriť molekuly produkujúce energiu, nie sú vždy úspešné pri udržiavaní dostatočnej hladiny ATP. Intenzívne cvičenie, ako aj ischémia môžu spôsobiť výrazné straty ATP, pričom aj bunky potrebujú energiu. Keď k tomu dôjde, fungovanie buniek môže byť ohrozené. Zníženie hladín ATP tiež zníži výkon športovcov pri tréningu. Výskum ukázal, že poklesy v ATP môžu dosiahnuť až 37 % percent v obdobiach s vysokou intenzitou cvičenia. Štúdie tiež ukazujú, že keď pri cvičení bunky vyčerpajú ATP, môže trvať tri alebo aj viac dni odpočinku, kým sa úplne doplní hladina ATP v tele.
Výsledky štúdií zamerané na ribózu
V roku 1983 H.G. Zimmer skúmal účinky podávania ribózy na potkanoch so zníženou srdcovou funkciou v dôsledku slabého prívodu krvi a zníženia hladín ATP a celkových adenínových nukleotidových tkanív. Po 24 hodinách podávania ribózy sa stimulovala biosyntéza srdcových adenínových nukleotidov a zlepšili sa hladiny ATP. To malo za následok zlepšenie srdcovej funkcie skúmaných zvierat. V roku 1984 H. G. Zimmer znova uviedol, že podávanie ribózy prostredníctvom i.v. infúzie viedla k obnoveniu hladín srdcového ATP do 12 hodín počas regenerácie z 15-minútovej periódy myokardiálnej ischémie. Toto bolo porovnané so 72 hodinami normalizácie ATP u zvierat bez prínosu podávania ribózy. Z tohto výskumu vyplýva, že ribóza je kardioprotektívna a stimuluje produkciu ATP a iných adenínových nekleotidov.
V roku 1987 John St. Cyr a spolupracovníci oznámili výsledky podávania ribózy psom. Zistili, že hladiny ATP významne klesli po globálnej ischémii u psov a vyžadovali niekoľko dní na úplné zotavenie. Zistili, že po podaní ribózy sa hladiny ATP výrazne zvýšili v priebehu 24 hodín. Dospeli k záveru, že infúzia ribózy signifikantne zvyšuje obnovenie energetických hladín v postischemickom myokarde u psov podrobených experimentu. Podobne ako u experimentálnych zvierat, výskumníci zistili porovnateľné výsledky pri skúmaní dynamiky ATP u ľudí. Výskumníci vybrali mužské subjekty, aby užívali 60 gramov ribózy denne rozdelených v štyroch dávkach počas 3 dní a niektorým dali placebo. Zistili, že skupina, ktorá užíva ribózu, lepšie tolerovala cvičenia aj bežecké trenažéry, čo zlepšilo toleranciu srdca voči ischémii vyvolanej cvičením.
Otázka za milión
Zlepšuje doplnenie ribózy cvičenie alebo športový výkon? Odpoveď znie možno. Spoločnosť, ktorá predáva doplnok ribózu robí v súčasnosti štúdiu, kde skúma účinky ribózy u športovcov. Nikto však nemôže povedať, že pri užívaní ribózy sa určite budete cítiť plní energie. Ani nikto nemôže povedať, že vaša športová výkonnosť sa zlepší. Vedecké dôkazy však jasne ukazujú, že ribóza pomôže vášmu srdcu a bunkám kostrového svalstva udržať energiu a normálnu funkciu a že užívanie ribózy pred, počas a po období intenzívnej cvičenia zvýši účinnosť vášho cvičenia. Výskum ukazuje, že u jedincov s problémami srdca a obehového systému môže ribóza v niektorých prípadoch pomôcť zvýšiť výkon a toleranciu cvičenia. Použitie doplnku ribózy môže tiež pomôcť začiatočníkovi cvičiť. Srdce a kostrové svaly športovcov využívajú energiu rýchlejšie, ako je možné ich nahradiť. Ribóza je účinná pri rekonštrukcii týchto kritických energetických skladov, aby udržala srdce a kostrové svalstvo na vrchole.
Ako užívať ribózu?
Výskum ukázal, že asi 3 až 5 gramov ribózy, užívaných každý deň by malo stačiť, aby sa zabezpečilo dostatočné zásobovanie srdcových a kostrových svalových buniek. Športovci a ľudia, ktorí sa zaujímajú svoj obeh, môžu chcieť väčšiu dávku. V skutočnosti títo ľudia môžu vyžadovať 10 až 20 gramov alebo viac denne. Dobrým postupom by bolo začať s asi 5 gramami ribózy denne. Ak máte pocit, že potrebujete viac, zvýšite dávkovanie o približne 3 až 5 gramov denne. Nepodávajte však viac ako 15 až 20 gramov denne. Pre ľudí s problémami srdca alebo obehovej sústavy, ktorí chcú skúsiť používať ribózu na zvýšenie tolerancie cvičení alebo znížiť bolesť alebo stuhnutosť po cvičení, by mali všetko konzultovať s lekárom.
Je ribóza bezpečná?
V posledných dvoch desaťročiach prebieha vedecký výskum s ribózou a v niektorých štúdiách sa podávali veľmi vysoké dávky ribózy. V jednej štúdii s pacientmi s ťažkou koronárnou artériovou chorobou sa použili dávky 60 gramov denne počas troch dní. U týchto pacientov nedošlo k dlhotrvajúcim vedľajším účinkom. V ešte ďalšej štúdii sa ribóza podávala pacientom v dávkach 60 gramov počas siedmich dní. Niektorí pacienti, ktorí užívali tieto veľmi vysoké dávky, vyvinuli menšie prípady hnačky, zatiaľ čo iné mali príležitostnú miernu a asymptomatickú hypoglykémiu. Treba poznamenať, že tieto štúdie boli len niekoľko dní.
Ribóza sa v súčasnosti predáva ako výživový doplnok. Najlepšie je dodržiavať pokyny, ktoré prichádzajú s konkrétnym produktom, pričom si ponechajte na pamäti správy o štúdiách preskúmaných v tomto článku. V súčasnosti existuje nedostatok vedeckých dôkazov, ktoré by mohli s istotou konštatovať, že ribóza je bezpečná pre dlhodobé užívanie a pre všetkých ľudí. Používanie by sa preto malo obmedziť na dospelých a na krátkodobé obdobia. Ak sa vyskytnú akékoľvek vedľajšie účinky, prerušte ich používanie. Vždy je najlepšie poradiť sa so svojím lekárom skôr, ako začnete užívať novo vyvinutý doplnkový liek alebo ak máte nejaké ochorenie.
Referencie:
Cheetham, et al. “Human muscle metabolism during sprint running.” J. Appl. Physiol. 61 (1986): 54-60.
Gross, M. et al. “Metabolism of D-ribose administered continuously to healthy persons and to patients with myoadenylate deaminase deficiency.” Klin. Wochenschr. 67(1989): 1205-1213.